letajúca vež

 Veru, stalo se v dašťovou sobotu popoludni. veži sa zachcelo s vetrom si zaletět....
Rozmáchla sa nad domy, nad strechami...
Ty se zlakly, že by zostaly tu sami?
Kominíčku, povedz jej z výšky komína, že lietajú iba vtáci
Aj mačka zhovárá se: taká to konina,
Ke´d vietor odvane, kdo z věží sa  ako vietor raz  vrací v čas polední?
I bijú vežné hodiny poplašně: Zadržte věžu; však, ať o letu si iba sní!